Všetky horľavé materiály uvoľňujú pri horení určité množstvo toxického dymu. Množstvo vyprodukovaného jedovatého dymu závisí od druhu horiaceho materiálu, dostupnosti kyslíka a dĺžke horenia. Pokiaľ sú ľudia vystavení vysokým koncentráciám toxického dymu, môže to mať vážne negatívne dopady na ich zdravie.
Najčastejšou príčinou vzniku požiaru sú nedbalosť, technické poruchy alebo úmyselné zapálenie. Na začiatku požiaru sa dym šíri iba z horiacich predmetov. Postupne dochádza k okamihu, ktorý sa nazýva „flashover“, keď sa požiar veľmi rýchlo rozšíri po celej miestnosti a objem a toxicita dymu dramaticky narastajú.
Pokiaľ nie je požiar uhasený alebo nedohorí sám, pokračuje vo svojom šírení do ďalších miestností vrátane vonkajšej obálky budovy, kam sa dostane cez okná. Ďalšie a ďalšie horľavé materiály požiar viac a viac živia a zvyšujú množstvo toxického dymu. Požiar a dym, ktoré sa šíria jednak budovou a jednak aj po fasáde, ohrozujú aj obyvateľov v iných častiach budovy, než odkiaľ sa oheň pôvodne rozšíril. Čo im komplikuje únik.
Vzhľadom na to, že sa dnes požiare šíria 5- až 10-krát rýchlejšie než v 50. rokoch minulého storočia, bezpečnosť obyvateľov aj záchranárov tak závisí v drvivej väčšine od toho, ako sa budova správa počas požiaru vrátane uvoľňovania hustého toxického dymu, ktorý preukázateľne zabíja viac ľudí než samotný oheň.
V súčasnosti sa požiare šíria omnoho rýchlejšie než pred päťdesiatimi rokmi, a to 5 až 10-krát rýchlejšie. Z toho dôvodu je bezpečnosť obyvateľov a záchranárov prevažne závislá od správania budov počas požiaru vrátane uvoľňovania hustého a toxického dymu, ktorý preukázateľne spôsobuje viac úmrtí než samotný oheň.
