Požiarne bezpečné budovy – čo urobiť na zvýšenie bezpečnosti?

Kľúčom k požiarne bezpečným budovám je kombinácia aktívnej ochrany (napr. detektory dymu, hasiace prístroje) a pasívnej požiarnej ochrany. Úlohou pasívnych systémov požiarnej ochrany je zabezpečiť, aby budova bola schopná odolávať účinkom požiaru. Príkladom pasívnej požiarnej ochrany sú protipožiarne systémové riešenia, ktoré chránia konštrukcie pred požiarom. Súčasťou týchto protipožiarnych systémov sú okrem iného nehorľavé izolácie z kamennej vlny.  

Hodnotenie požiarnej bezpečnosti stavby začína posúdením stavebných materiálov použitých na jej stavbu. Budova musí byť navrhnutá tak, aby v prípade požiaru bola po stanovený čas zachovaná stabilita nosných konštrukcií a bol obmedzený vznik a šírenie ohňa aj dymu. Osoby musia mať v prípade požiaru dostatok času na opustenie budovy a záchranári dostatok času na záchranu ľudských životov. 

Na rozsah a rýchlosť šírenia požiaru majú významný vplyv stavebné materiály, ktoré sú súčasťou stavebných systémov a technológií. Viac horľavých materiálov v budove znamená väčšie požiarne zaťaženie. Preto treba starostlivo zvážiť výber vhodných, kvalitných a požiarne bezpečných stavebných materiálov. Jedným zo spôsobov, ako chrániť konštrukcie pred pôsobením požiaru, je použitie nehorľavej minerálnej kamennej vlny.  

Zvyšovanie požiadaviek na tepelnú ochranu vedie aj k zväčšovaniu hrúbky izolácií používaných na zateplenie budov. To prináša zvýšené nebezpečenstvo v prípade použitia horľavých materiálov. Naopak, väčšia hrúbka použitých nehorľavých izolácií môže mať zásadný vplyv na obmedzenie rizika vzniku a šírenia požiaru. 

Používanie nehorľavých izolácií, či už v rámci protipožiarnych systémových riešení alebo na zateplenie rôznych konštrukcií budov, ako napr. striech, fasád, priečok, podláh alebo stropov, je pre zvýšenie požiarnej bezpečnosti budov kľúčové.   

Budovy musia spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti dané legislatívou. Návrh a forma zatepľovania budov z hľadiska požiarnej bezpečnosti upravujú národné predpisy. Požiarna bezpečnosť objektov sa navrhuje predovšetkým podľa noriem súboru STN 73 08XX a STN 92 00XX. Riešenie požiarnej bezpečnosti stavby navrhuje a posudzuje požiarny špecialista. 

Oheň sa môže rozšíriť na fasádu domu napríklad v dôsledku požiaru, ktorý vznikne na inom objekte v blízkosti nášho domu. Oheň sa môže dostať aj na fasádu domu zvnútra bytu, napríklad rozbitým oknom. Preto je veľmi dôležité zatepliť obvodovú stenu zatepľovacím systémom zloženým z nehorľavých materiálov. V prípade, že je fasádny systém zložený z horľavých materiálov, môže sa oheň aj dym rozšíriť na väčšiu plochu budovy a tým potom ohroziť obyvateľov domu.  

Požiarna bezpečnosť je hlavným dôvodom, prečo predovšetkým pri vysokých budovách a bytových domoch zvoliť nehorľavú minerálnu vlnu. Nehorľavá minerálna vlna triedy reakcie na oheň A1 a A2 neprispieva k rozvoju a rýchlemu šíreniu požiaru a neuvoľňuje toxické splodiny horenia. Nehorľavá kamenná vlna výborne odoláva teplotám požiaru. V prípade požiaru tak nehrozí, že sa bude oheň šíriť po fasáde domu a nie je tu riziko, že sa dostane aj do vyšších poschodí budovy.  

Prísnejšie požiadavky pri obnove budov 

Pri celkovej obnove budov je potrebné splniť aj požiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb. Na zvyšujúce sa hrúbky tepelných izolácií, ktoré stanovuje norma STN 73 0540-2: 2012, reagujú aj zmeny v protipožiarnych predpisoch. Normy o požiarnej bezpečnosti stavieb, ktoré platia od marca 2016, stanovujú prísnejšie požiadavky na zatepľovacie systémy s horľavou izoláciou – polystyrénom (EPS).  

S cieľom zabrániť či obmedziť šírenie požiaru po fasáde budovy norma určuje povinnosť zhotovenia požiarnych zábran z nehorľavej minerálnej izolácie šírky aspoň 200 mm nad každým podlažím s otvormi od výšky 7 m nad terénom. V určených prípadoch sa navrhuje zvislá požiarna zábrana so šírkou aspoň 200 mm po celej výške stavby, na nárožiach alebo v ich blízkosti a ďalších miestach. Nehorľavá kamenná vlna sa požaduje tiež pri riešení súvisiacich konštrukčných detailov, ako je zateplenie únikových ciest a dverí, bočných stien, vodorovných konštrukcií a balkónov, atď. - a to bez ohľadu na výšku stavby alebo hrúbky tepelnej izolácie.  

V praxi to znamená, že sa často kombinujú dva rozdielne izolačné materiály s rozdielnymi vlastnosťami a rozmermi. Striedanie odlišných izolácií v podobe nehorľavých požiarnych zábran s iným druhom izolácie môže skomplikovať samotnú realizáciu zateplenia. V prípade, že bude budova zateplená systémom kompletne z nehorľavej minerálnej vlny, opatrenia vo forme požiarnych zábran nie sú potrebné. 

V budovách s výškou nad 22,50 m (od úrovne nad oknom) sa navrhuje celoplošne tepelnoizolačný kontaktný systém triedy reakcie na oheň aspoň A2-s1, d0, systém na báze nehorľavej minerálnej izolácie. 

Ideálne riešenie s jedným systémom 

Existuje však aj ďalšie riešenie, ktoré je z hľadiska projektovania a realizácie najbezpečnejšie, najmenej problémové a najjednoduchšie - celú budovu celoplošne zatepliť nehorľavou izoláciou s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2. 

Nehorľavé izolácie sú kľúčové nielen pri zatepľovaní výškových budov, mali by byť prednostne používané aj na izoláciu budov nemocníc, materských škôl, domov seniorov, obchodných a športových centier. Prednosti nehorľavej minerálnej vlny ocenia aj majitelia rodinných domov.  

V prípade požiaru poskytne nehorľavá izolácia viac času na záchranné akcie a evakuáciu osôb. Pomáha vytvoriť lepšie podmienky na to, aby zasahujúce jednotky mohli bezpečne dostať obyvateľov z horiaceho objektu, a tiež, aby mohli požiar rýchlejšie a ľahšie uhasiť. 

Na základe revízie normy STN 92 0201-2:2017 je možné na Slovensku realizovať až 5-podlažné drevostavby. Konštrukčné systémy drevostavieb sa môžu uplatniť aj pri výstavbe bytových domov alebo kancelárskych budov. 

Veľmi dôležité je konštrukčné riešenie týchto budov. Výstavba viacpodlažných drevostavieb je možná, za predpokladu splnenia niekoľkých bezpečnostných podmienok na požiarnu ochranu, aj v forme zmiešaného konštrukčného celku. STN 92 0201-2:2017 ho definuje ako konstrukčný celok, v ktorom sú všetky požiarne deliace a nosné konštrukcie druhu D2. Dutiny týchto konštrukcií je nutné vyplniť nehorľavými materiálmi s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 s teplotou tavenia 1 000 °C alebo vyššou. Materiály, ktoré vypĺňajú dutiny, musia byť uložené tak, aby nedochádzalo k ich sadaniu alebo ich vypadnutiu, ani v prípade, keď dôjde k zlyhaniu vonkajšieho opláštenia konštrukcie. 

Všetky tieto podmienky spĺňa kamenná minerálna vlna, ktorá je ideálnym materiálom na konštrukcie drevostavieb. Zároveň vďaka vyššej objemovej hmotnosti drží tvar a v konštrukciách nesadá, celý priestor v dutine vyplní tak, že nevznikajú žiadne škáry ani medzery.  

V prípade drevostavieb realizovaných v zmiešanom konštrukčnom celku musia byť kontaktné zatepľovacie systémy, kontaktné a odvetrané fasádne obkladové systémy a pod., nehorľavé. To znamená, že systém musí spĺňať požiadavky triedy reakcie a oheň A1 alebo A2. Je neprípustné používať napríklad horľavé tepelnoizolačné materiály alebo kompozitné výrobky s horľavým zložkami. Cieľom je minimalizovať príspevok exteriérových obkladov obvodových stien k šíreniu požiaru po vonkajšej strane budovy. 

Počas požiaru sú osoby, ktoré sa nachádzajú v horiacej budove, vystavené pôsobeniu ohňa, veľmi vysokým teplotám a dymu. Za kritickú teplotu pre ľudský organizmus je považovaná teplota okolo 160 °C. Vysoké teploty plne rozvinutého požiaru môžu stúpnuť až na 1 000 – 1 200 °C. Horľavé materiály navyše vytvárajú pri horení určité množstvo toxického dymu, a to v závislosti od materiálu, prísunu kyslíka a dĺžky horenia. Nie oheň, ale dym spôsobuje smrť väčšiny (až dvoch tretín) obetí požiarov. Hustý dym navyše komplikuje riadenie záchranných akcií. U osôb, ktoré sa nachádzajú v horiacej budove, znižuje schopnosť orientácie v priestore, čo im sťažuje opustenie budovy. 

Na etiketách stavebných výrobkov je uvedena trieda reakcie na oheň. Výrobky s triedou A1 sú nehorľavé, neprispievajú k šíreniu požiaru. Na etiketách výrobkov v triede od A2 do D musí byť uvedená aj doplnková klasifikácia podľa tvorby dymu. Materiály a izolácie zaradené do tried E a F produkujú veľké množstvo dymu. 

Na správny výber požiarne bezpečnej izolácie je treba myslieť už vo fáze navrhovania budovy. 

Stavebné materiály sú posudzované z hľadiska reakcie na oheň podľa STN EN 13501-1. Trieda reakcie na oheň určuje, či a akým spôsobom výrobok prispieva k šíreniu požiaru, teda ako rýchlo horí a koľko energie pri tom vytvára. Izolačné materiály sú podľa európskych noriem klasifikované do jednej zo siedmich tried reakcie na oheň s označením A1, A2, B, C, D, E alebo F. Výrobky, ktoré patria do triedy A1, sú nehorľavé a neprispievajú k šíreniu požiaru, zatiaľ čo výrobky zaradené do triedy reakcie na oheň E alebo F sa výrazne podieľajú na šírení a intenzite požiaru. 

Stavebné materiály sú ďalej hodnotené z hľadiska intenzity tvorby dymu, ktorý vzniká pri požiari. Okrem toho je pri horľavých materiáloch stanovená aj doplnková klasifikácia, ktorá určuje, či dochádza k tvorbe plamenne horiacich častíc. Tieto častice môžu spôsobovať ďalšie šírenie požiaru a popáleniny kože.   

Na trhu je dostupný celý rad rôznych stavebných materiálov s rozdielnymi vlastnosťami a s rôznou reakciou na oheň. V ponuke nájdete nehorľavé izolácie z minerálnej vlny, ktoré sú klasifikované v triede A1, popr. A2. Horľavé materiály, ako sú napr. izolácie PIR a PUR, sú klasifikované v triedach C – E, EPS je v triede reakcie na oheň E, alebo celulóza sa nachádza v triedach C – E. 

Pre požiarne bezpečné budovy zvoľte nehorľavú izoláciu – minerálnu vlnu, ktorá má z hľadiska požiarnej ochrany mnoho výhod. Kamenná vlna ROCKWOOL je vyrobená z prírodného kameňa. Vlákna kamennej vlny odolávajú teplotám až 1 000 ° C, odolávajú teda teplotám požiaru. Je klasifikovaná v najlepšej – najvyššej triede reakcie na oheň A1, čo znamená, že vlna nehorí, nespôsobuje vznik horiacich kvapiek ani častíc. Výborne odoláva teplotám požiaru a neprispieva k jeho šíreniu. Kamenná minerálna vlna je jedným z najbezpečnejších izolačných materiálov určených na zateplenie budov. Zvyšuje požiarnu bezpečnosť budov a je súčasťou protipožiarnych systémov na zvýšenie požiarnej odolnosti konštrukcií budov. 

Použitie nehorľavej kamennej minerálnej vlny v konštrukciách stropov, stien, striech a vzduchotechnických potrubí a inštalácií minimalizuje nebezpečenstvo vzniku požiaru. V prípade jeho prepuknutia poskytuje podstatne viac času na záchranné akcie, chráni osoby pobývajúce v budove a minimalizuje vzniknuté materiálne škody. 

Pri stavbe alebo renovácii domu nepodceňujte požiarnu bezpečnosť a zvážte použitie účinných a kvalitných nehorľavých izolácií, ktoré zároveň zabezpečia tepelnú a akustickú pohodu v dome.